Pracovní list Tera Fabiánová: Sar me phiravas andre škola  - Jak jsem chodila do školy

pracovní listy

Tera Fabiánová: Sar me phiravas andre škola  - Jak jsem chodila do školy

Avľas nevo sikhľardo. Sas učo, terno. Dikhelas prʼamende. „Oda savore romane čhavore? Buterdžena tumen na san?“

„Sam buterdžene aľe ola aver na phiren andre škola. Ta uľamas buterdžene, ta amendar o sikhľarde darandehas!“

„Ta me mange lava savore romane čhavoren!“ phenďa o nevo sikhľardo. „Aľe ňiko pes mange na thovela andre koda, so kerava.“

Prʼaver ďives, so dikhav, so na, o nevo sikhľardo prastal pre bicigľa pre amari vatra. Avľa maškat o „cigáni“. Aňi jekh gadžo maškar amende na avľa, ča o gavutno sluhas. O sikhľardo vičinelas: „Dojekh čhavoro, so hin te phirel andre škola, avri! – Aven avri!“ phenďa romanes.

Prastanďilam avri andal o koľibi – o sikhľardo: „Džan, džan! Siďaren andre škola!“ Sa avľam andre trjeda, phučľa: (1) „...................................................................“

 

„No akana chudaha te sikhľol! – So kames te ačhel, sar aveha baro?“

„Me kamás te khelel, te giľavel“ phenďom me.

„Olestar na dživeha. Mušines te sikhľol, paľis šaj kheles, giľaves.“

„So tu kames te avel?“

„Me – charťas.“

„Mišto, aveha charťas.“

„Me lavutaris, sar o dad.“

„Oda šukar kada, aľe te genel te ľikerel mušines te džanel!“

Rozdavkerďa amenge o blavajzi, irki, amne čačes chudňam te sikhľol. 

Tera Fabiánová: Sar me phiravas andre škola  - Jak jsem chodila do školy. Brno, 1991, s. 19 – 21. (Zkráceno)

 


Tera Fabiánová: Sar me phiravas andre škola  - Jak jsem chodila do školy

Přišel nový učitel. Byl vysoký, mladý. Prohlížel si nás.

„Tak to jsou všechny romské děti? Víc vás není?“

„Je, ale ty ostatní nechodí do školy. Kdyby nás bylo moc, tak by se nás učitelky bály.“

„Já si vezmu všechny romské děti na starost,“ rozhodl nový učitel.

„Ale nikdo mi nebude do mého vyučování mluvit!“

Nazítří ráno – co vidím – nový učitel si to drandí na kole po naší osadě. Mezi „cikány“! Kromě obecního sluhy mezi nás nikdy nikdo z vesnice nepřišel. „Všechny děti, co mají chodit do školy, pojďte ven!“ volá nový učitel. „Aven avri!“ řekl to dokonce naší řečí!

Vyběhli jsme z chatrčí a on: „Hybaj do školy!“

Když jsme přiběhli do třídy, ptá se: (1)

 „...................................................................“

 

Pak povídá: „Tak a teď se budeme učit! – Čím by chtěla být?“

Já povídám: „Chtěla bych zpívat a tancovat!“

„Z toho živa nebudeš. Musíš se něco naučit a pak si tancuj a zpívej.“

„A čím bys chtěl být ty?“

„Já – kovář.“

„Dobře, bude z tebe kovář.“

„Já budu hrát jako táta.“

„To je všechno hezký, ale číst a psát se stejně musíš naučit.“

Pak nám rozdal tužky, sešity a my se opravdu začali učit.

Tera Fabiánová: Sar me phiravas andre škola  - Jak jsem chodila do školy. Brno, 1991, s. 19 – 21. (Zkráceno)